Keď si ľahnem do postele tak ma tlačia moje kosti

Dnešný rozhovor je s 16-ročnou Sárou, študentkou gymnázia, ktorá nám ponúka jej perspektívu na poruchy príjmu potravy (PPP) a vecami s nimi spojenými. Bojuje s mentálnou anorexiou a depresiou. V tomto článku nám porozprávala o tom, ako to zvláda. Opísala nám proces jej liečby a i to, či má škola vplyv na jej psychický stav.

 

Untitled 2jpg
zdroj obrázka


Ako dlho trpíš mentálnou anorexiou a kedy sa to u teba začalo prejavovať?
,,Pokiaľ sa nemýlim, tak to začalo niekedy predtým, než som dovŕšila 13 rokov, takže to budú už 4 roky. Bola som pevnejšia a mnoho ľudí mi hovorilo, že mám schudnúť vrátane doktorov a rodiny. Pri 13ročnej prehliadke mi doktorka povedala, že už nikdy nebudem chudá a vtedy sa vo mne niečo zmenilo. Začala som chudnúť. Na začiatku som jedla pravidelne. Najskôr som jedla 5 normálnych porcií denne, zmenšila som porcie na menšie a následne ich začala obmedzovať. Po určitej dobe sa mi začalo páčiť, že som chudla, takže som jedlo obmedzila na fakt malé množstvá. Teraz by sa moje porcie dali prirovnať k detským porciám, ale snažím sa jesť aspoň 2x za deň."

 

Ako by si opísala mentálnu anorexiu očami pacienta človeku, ktorý ju nikdy nemal?
,,Ako som už spomínala, tá anorexia ide ruka v ruke s mnohými inými vecami. Prešla som si napríklad šikanou, vybudovala sa u mňa depresia, perfekcionizmus, workoholizmus a kopa ďalších vecí. Jednoducho povedané, môj vzťah k sebe samej je veľmi zlý. Čo sa týka tej anorexie, cieľom každého človeka, ktorý mal túto poruchu bolo schudnúť. Ja som sa teraz dopracovala do takého bodu, kedy chudnúť nechcem ale mám neskutočný strach z priberania. Mala som L-ko, teraz som na XS-ku, pritom budem mať 17. Čo sa týka tých myšlienok - závisí to od situácie a stresu. V mojom prípade, ak som pod stresom tak odmietam jesť. Radšej ten čas venujem učeniu sa alebo robeniu niečoho čo mi príde dôležitejšie. Ale zase sú tie momenty, kedy sa pozrieš do zrkadla a pripadáš si pevno, stalo sa mi to mnohokrát ale nie je to stále. Ja mám našťastie ešte tú racionálnu časť, ktorá mi hovorí, že takto v skutočnosti nevyzerám. Keď si ľahnem do postele tak ma tlačia moje kosti, keď ma niekto objíme tak cítim ako mi prstami prechádza po rebrách. Kopa ľudí s týmito poruchami sa neustále vážia. Ja to ale robiť nedokážem,  keďže mám v sebe tie 2 polarity, tu zdravú časť a tú chorú. Keď vidím, že som schudla tak moja zdravá časť je neskutočne znechutená a zahanbená a ta anorektická časť je plná radosti. Ja sa teším ako idiot z toho, že som schudla. Potom keď priberiem, tak moja racionálna časť hovorí, že je to zdravé lebo som vo vývine, ale ta chorá mi hovorí, že som stratila kontrolu, že musím schudnúť ešte viac, že mám menej jest a podobne. Hovorí sa, že ľudia, ktorí sú anorektici neradi jedia. Nie je to tak. Ide o to, že ak sa človek sám nemá rád tak si odopiera jedlo, lebo si ho nezaslúži, je to pre neho trest. Veľmi rada varím, rada vidím výsledný produkt a ešte radšej mám, keď vidím, že to ľudom aj chutí ale ja sama by som to nedokázala zjesť bez toho aby som mala výčitky. Pre nás je jedlo nejaké potešenie a keďže sa nemáš rád tak si ho odopieraš.

 

Kedy u teba začal proces liečby a ako prebieha?
,,Tento rok som tuším vo februári začala chodiť na terapiu pretože ma tam moja mama dotiahla ale potom sme zistili, že mojim hlavným problémom nie je len porucha príjmu potravy ale aj depresia a že všetko to spolu súvisí. Minulý týždeň som bola prvýkrát u psychiatra a predpísal mi antidepresíva. Teraz ich beriem 5 deň takže moja nálada sa mení každú chvíľu. Ale čo sa týka PPP, tak na to neexistujú žiadne lieky. Sú len lieky, ktoré ti môžu zlepšiť náladu a sama môžem povedať že nálada vážne súvisí s týmito problémami. Čo sa procesu liečby týka, ako som už spomínala, u mňa je dôležitejšia tá depresia takže to sa rieši ale keď sa rieši jedno tak sa rieši aj to druhé - teda PPP. Jedávala som 2x za deň, teraz sa snažím 3-4x. Keď si dám štyri jedlá za deň prepadnú ma neskutočné výčitky, je to strašne.. Ale no, musím. Musím keď chcem normálne fungovať tak musím. A to je vlastne dôvod prečo pokračujem v tej terapií a prečo som vlastne išla k tomu psychiatrovi. 

 

Čo by podľa teba mohlo pomôcť ako prevencia proti vytvoreniu sa PPP u ľudí?
,,Určite aby sa nekládli určité očakávania ako by mali vyzerať. Myslím, že celkovo táto doba má stanovené ako by mali ľudia vyzerať a tým pádom keď máš o pár kíl naviac tak ich chceš zhodiť lebo ti stále hovoria, že ty takáto nemáš byť, mala by si byt chudšia a tak ďalej.. Vie to pekne pomotať hlavu. Ľudia by sa mali tolerovať tak ako vyzerajú. A čo sa prevencie týka? To sa povedať nedá. Keď niekto priberie, určite mu nehovorte nech schudne, pretože môže to ovplyvniť to ako sa vidí. Ako, keď máš obezitu alebo nejakú veľkú nadváhu tak samozrejme, lebo si zničíš zdravie ale keď máš iba o 7-10kg viac ako by si mal mat, to nie je až tak zle. A stále lepšie je začať cvičiť, no nepreháňať telo, než zmeniť stravu. Keď zmeníš stravu, uvedomíš si že chudneš, chudneš veľa a potom to ide všetko dole.


Myslíš si, že by vhodnou formou prevencie bolo aj edukovať ľudí o tejto problematike? (zaradiť PPP a mentálne choroby do osnov vo vzdelávaní - či už na základných alebo stredných školách, hovoriť o tom všeobecne viac a snažiť sa ľudí zbaviť predsudkov a stereotypov o týchto témach)
,,Ako...Mohlo by to pomôcť ale rátaj s tým, že PPP tu bude stále, lebo sa od ľudí očakáva aby nejako vyzerali, aby mali určitú hmotnosť na ich výšku, aby boli stihli atď. Keď to takto bude stále, tak tu ostanú aj tie PPP. Možno sa ľudia môžu naučiť tolerovať tých ľudí a možno im to pomôže ale rátaj s tým, že sa to vždy môže i zhoršiť. Lebo chápeš, nie je veľa ľudí, ktorí by boli tolerantní. Teraz, keď som sa s nejakými mojimi kamarátmi bavila o tom, že mám tu poruchu príjmu potravy, máloktorí ma potom brali tak, že vážne to jedlo pre mňa nie je nepriateľ ale je to pre mňa pôžitok, ktorý si nemôžem dopriať. Určite by to pomohlo ak by sa tí ľudia vzdelávali o tom ale neviem zaručiť či by to tak ľudia skutočne brali. Ale za snahu nič nedáš.

 

Zaznamenala si niekedy, že by sa tvoj psychický stav zhoršoval podľa rodného obdobia, prípadne toho, koľko toho máš v škole?
,,Môj stav sa vždy horší, keď sa nachádzam v stresovom období. Vtedy odmietam jesť, lebo mám strach, že nebudem nič stíhať. Zhorší sa mi to vždy keď ma v škole niečo čaká alebo keď sú polročné písomky. Podľa ročného obdobia sa mi psychický stav moc nemení ale vždy sa začnem báť, že na zimu priberiem, tak vtedy menej jem.

 

Ako si myslíš, že je vhodne zachovať sa ak ti niekto povie, že ma PPP, ak si sa s tým ešte predtým nestretol?
,,No... Ja mám teda mentálnu anorexiu a jedna z mojich najlepších kamarátok bulímiu. Moja mama ju tiež mala. Určite nenútiť jedlo. Tým viac ma to núti nejesť. Nie som si istá, či je vhodné komentovať, ak tá osoba schudla. Mňa to vždy poteší, no zároveň si uvedomujem, ako sa mi koža naťahuje po rebrách. Takže je to pre mňa dosť také "bittersweet". A... Čo robiť... Hmm. Treba mať trpezlivosť. Ak ti tá osoba dôveruje, povie ti svoj dôvod, prečo to robí. Ale hlavne ju nenúť jesť. Nehovor, že je málo alebo veľa, tak či tak to vyvolá výčitky. Keď ti to oznámi, musíš ostať kľudná, otvorená a najmä trpezlivá. Sama si myslím, že niekedy je to so mnou na guľku. Zisťovať všetky príčiny a podobne. Poruchy príjmu potravy sa neliečia lusknutím prstu, treba mať pochopenie a trpezlivosť.



Poruchy príjmu potravy sa začínajú prejavovať najčastejšie v období puberty medzi 13-18 rokom života. Preto je veľmi dôležité poskytnúť platformu, kde by sa o svoj príbeh mohli podeliť i mladšie ročníky. Nie je to len fáza. Sú to seriózne mentálne poruchy, ktorých závažnosť by sa nemala podceňovať.